Termín: 12.05.2022
Miesto: Tvrdošín – Podbiel
Účastníci: Kováč, K. Kováčová, Sýkora, Orieščik
Predpoveď nám dávala pekný letný deň s podvečernými silnými búrkami. Tak sme zarána vyrazili kratšou, ale tentokrát časovo dlhšou trasou cez Terchovú, lebo do Párnice sa na viacerých úsekoch so semaformi rozširuje cesta.
Za Podbielom sme nechali jedno auto a druhým sme zaparkovali pri Lídli v Tvrdošíne. Na konci parkoviska, pod cestným mostom sme nafúkali naše vodné dopravné prostriedky. Potom sme si všimli, že na brehu oproti, povyše mosta, je pekná lúčka so zjazdom až do vody.
O 11:00 sme sa vyzbrojený vestami a mini lodnými vrecami, nalodili a vyrazili aj s jedným neplavcom, nováčkom, prvý raz na lodi. Počasie krásne, letné, na tričko, mierny teplý južný, osviežujúci vetrík. Voda vyšší stav, je vidieť, že topiace sa snehy Oravu ešte výdatne napájajú a netreba riešiť pereje, plytčiny, trčiace balvany. Hladina pokojná, kľudná a tak sa občas len tak nechávame unášať, pozorujeme okolie, počúvame, šumenie rieky, ktorá nás nesie, spev rôznych vtákov, meniace sa brehy a v pohode sa navzájom fotíme. Niekde je lúčka s lavičkou, niekde stromy s konármi až do vody a väčšinou strmý neprístupný trávnatý breh.
Náš nováčik trochu v kŕči až po prvé miniatúrne vlny. Po nich, keď zistil, že to nič nie je, sme do ďalších cielene smerovali a užili si to malé pohúpanie. Je to úsek kde naozaj nieto väčších vĺn, nie sú silné prúdy, nie sú hrádze, hate, nie sú ostré ohyby rieky kde by to tlačilo do brehu, alebo pod spadnuté stromy. Ani konáre stromov tu moc nezasahujú do širokého koryta rieky.
Na úseku je niekoľko mostov, staršie aj novšie a medzi ich piliere sa v pohode triafame. Je tu aj niekoľko peších lávok, kde si navzájom mávame s prechádzajúcimi. Z vody moc do okolia nevidno, tak sa orientujeme podľa občas súbežnej cesty, komína v Nižnej, mostov a ohybov rieky.
Rieka plynie vcelku svižne, úsekov so spomalenou vodou moc nie je, pekne nás to unáša, stačí len občas korigovať smer lode.
A tak sa nám po necelej 1 ¼ h objavuje prítok Studeného potoka z Roháčov, za ktorým pri altánku pristávame. Pol mančaftu suší, čistí, vypúšťa a balí člny a pol mančaftu odchádza pre druhé auto do Tvrdošína. Potom spoločne odchádzame do Veličnianskeho raja, novej reštiky pri ceste s parádnou zmrzlinou a cestou obdivujeme výhľady na Oravský hrad.
Deň vyšiel ukážkovo, ani zima, ani páľava (len jedna Pálava), neokúpali sme sa a niektorí dokonca suchou nohou, že ani sme nevedeli aká je voda.
Žilina 12.05.2022
Z. Sýkora